Ako si generál major myslel, že je džigolo.

Z času na čas prišiel na našu strednú školu aj generál. Ja som už ako ppor. Halaga bol pridelený k jednému ktorý celkom očakávane zavítal ku nám na tzv. previerky. Na previerky sme boli dobre pripravení. Politicko-východný dôstojníci z povolania nakúpili plno žrádla, vodku, koňačiky, rum, objednali chlebíčky, do kuchyne doniesli dosť mäsa z diviaka či srnca. Previerka môže začať. Kto ale bude súdruha generál majora voziť autom? Musí to byť osoba preverená a osoba ktorá dokáže ostať celý deň triezva. Voľba padla na mňa. Kontrarozviedka ma už preverila, nepokúsim sa nášho generála ani prepichnúť ani uškrtiť. Teda budem to ja. 🙂

Naša škola okrem radistov a dôstojníckej školy mala aj špecialitku. Našou pikoškou boli dve čaty žien ktoré chceli byť po dvojročnej vojne radistkami z povolania, ale aj jednu čatu žien ktoré u nás boli len jeden rok a potom boli vojačky zodpovedné za tajnú spisovňu. Jednoducho vychovávali sme aj matky pluku. Medzi radistkami boli aj ženy vojakov z povolania a inak celkom slušné dievčatá, ktoré chceli pracovať u armády rovnako ako ich manžel či partner, ale v tajnej spisovni boli dievčatá ktoré som vydával v bratislavskom bare Krištál alebo v Jalte. Boli to Bratislavské prostitútky, ktoré potrebovali niekde schovať a kasáreň v Novom Meste nad Váhom sa najlepšie hodila. Trochu ma prekvapilo, že súdruh generál sa zameral hlavne preveriť dievčenské čaty a najviac ho zaujímala tajná spisovňa.

Naše ženy, bývali na oddelenej ubytovni ktorá bola kasíno v kasíne. Mali všetko vlastné. Nechodili s nami ani do spoločnej sprchy, ani na spoločné ranné cvičenia. Ich ubytovňa bola oplotená a strážená ako chránený priestor vojakmi zabezpečovacej roty a štvrtákmi. K nim sa vchádzalo bránou so službou na bráne. Jednoducho povedané patrili vojakom zabezpečovacej roty a štvrtákom. Dievčatá na to ale mali často-krát iný názor. V svojej PVI si vyrobili nástenku so svojimi menami a hodnosťami vtedy platnými v armáde. Od vojaka po armádneho generála. Keď sa niektorej našej milej dievčine podarilo niektorú hodnosť zviesť, tak si pripichla svoju vlajočku na danú hodnosť. (Naše ženy dávali dôraz na slovo pripichla.) Nástenka sa volala o najvyššiu hodnosť v útvare. Táto nástenka bola strážená hlavne ženami našich vojakov z povolania a veru ak u nás v kasíne boli len dvaja podplukovníci a vlajočka sa objavila u ich hodnosti, mali čo doma vysvetľovať. 🙂

Pamätám si na milú príhodu. Generál keď som mu doniesol kávu, tak sa ma dôverne spýtal či je taký veľmi príťažlivý, nakoľko stále keď ide na ubytovňu k našim ženám, tak sa mu priamo ponúkajú na sex. Pozeral sa aj do zrkadla či naozaj tak dobre vyzerá. Tak ako som  naučený hovoriť pravdu, tak som aj jemu ukázal pravdu. Zaviedol som ho do politicko-výchovnej izby našich dievčat a odkryl som nástenku, ktorá bola pre prípad previerky zakrytá obrusom. Spýtal som sa ho, či vidí vlajočku pri hodnosti generál major. Generál očervenel a všetko pochopil. Taká som ja bol na vojne sviňa. 🙂 Chlapec si myslel, že je džigolo ale nebol.

Nakoniec všetko dopadlo dobre, generál pochopil, že mať naše dievčatá v kasíne plnom nadržaných žiakov a vojakov zabezpečovacej roty asi nie je jednoduché a nakoniec nám aj poďakoval, že to zvládame tak ako to zvládame. Previerky dopadli dobre, všetko sa zjedlo, popilo, guľáš z divočáka chutil, všetko dopadlo na jedničku. Vojaci z povolania boli radi a ďalší generáli sa už nedomáhali previerok v čatách našich žien. Daného generál majora som stretol ešte raz, keď si išiel v noci opraviť brzdy do nášho autoparku a ja som tam práve dozoroval. Generál mi už tykal ako starému známemu a brzdy na jeho Volge sme mu opravili aj o tretej ráno. Naši mechanici boli dobrý, a ak by som ich v noci nezohnal, tak by som mu to spokojne opravil aj sám len s vodičom VT.

Nakoniec sme sa na tom jeho džigolstve obidvaja dobre nasmiali. Po dozornom na bráne do autoparku poslal aj pollitrovečku moskovskej vodky mechanikom, že ich zobudil v noci. Teda ako vidíte nakoniec sa z neho ukázal úplne normálny chlap.

So ženami som sa v našom kasíne nestretal. Ale určite by som nechce,l aby moje tajné dokumenty zabezpečovala niektorá z našich žien vyškolená našimi vojakmi zabezpečovacej roty a štvrtákmi za ten rok jej vojny. Pre tieto ženy to bol stratený rok, to čo „robili“ v kasíne už dávno vedeli a o šifrovaní a zabezpečení sa u nás určite nič nestihli naučiť. Neostal im na to čas. 🙂

Ak Vám bude niekto dnes rozprávať, že je potrebné obnoviť armádu podľa socialistického vzoru sľúbte mi, že bude priviazaný k stromu a budete ho biť a biť až do času, kým ho to neprejde.

Neprešlo jazykovou úpravou!