Po príchode domov som sa naťahoval k manželke do dievčenskej izby v byte mojich rodičov. Už názov izby naznačoval, že tam nebudeme môcť žiť dlho. V mojej novej práci si mladý personalista nedal ani toľko práce, aby si preštudoval čo vlastne viem robiť. Nakoľko ZPA Křížik II Prešov vtedy vyrábal valcový zapisovač a ten obsahoval pohony, tak moja robotnícka profesia bola oživovač dosky pohonov valcového zapisovača. Bola to jednoduchá doska, niekoľko jednosmerných meničov a pár číslicovo analógových prevodníkov. Z práce na mašinkách som bol zvyknutý na veľké výkony meničov, tu to bolo všetko vo wattoch. Dostal som svoj stôl, neoživené dosky, tester na ktorom som oživoval, schému zapojenia a kľúč od skrinky kde som neoživené aj oživené dosky uzamykal. Aby ich neukradli.
Valcový zapisovač, to bola celkom dobrá partia. U nás v oživovni plošných spojov pracoval na najdôležitejšom mieste Miro Šimkovič (založil firmu AMO). On oživoval procesorovú dosku. Do práce zaúčal Ing. Meľuchovú, ktorá mala skončenú kybernetiku. Ja som zodpovedal za dosku pohonov a mali sme aj pracovisko ktoré oživovalo dosku tlačidiel. Tam pracoval Ing. Seman, čo bol syn výkonného riaditeľa nášho závodu. Nikomu nevadilo, že bol strojárom. Keď prišiel nevedel chytiť do ruky ani spájkovačku. Bolo to iné ako pružnosť a pevnosť. Mal to aj pri tých svojich tlačítkach ťažké. 🙂 Pri finalizácii pracovali chlapci ako Ing. Peter Štofanko (založil Axeco), Miroslav Jančuš (Aka servis), Ing. Pavel Vrábeľ (Kia Prešov) a mnoho iných nádejných kapitalistov... Som rád, že som tam chvíľku pracoval a pobudol medzi týmito základnými kameňmi Prešovského podnikania v elektrotechnickom/automobilovom/zabezpečovacom priemysle.
Moja manželka skončila svoju robotnícku profesiu a bola preradená na inžinierske miesto vo výpočtovom stredisku. Na skúšku. Chlapci ju tam ale veľmi nechceli. Práve preto, jej ako prvú úlohu dali, že má v strojovom kóde počítača SMEP (Systém Malých Elektronických Počítačov) otvoriť regulérne súbor a potom ho aj regulérne zavrieť. Dali jej na to kopec nič nehovoriacej literatúry a posadili ju k terminálu počítača. Predpokladali, že to určite nezvládne. Ak by sa začítala do tých somarín ktoré jej dali, tak by to aj tak dopadlo. Takto ju chceli z výpočtového strediska elegantne vytlačiť. V roku 1989 bolo tradíciou, že ženy ani nemôžu byť dobré programátorky a povolanie správca počítačového systému existovalo aj v štátnych pracovným tabuľkách len v mužskom rode. Strojový kód alebo tiež strojový jazyk je súbor inštrukcií priamo vykonateľný procesorom počítača, aby ste ho vedeli napísať potrebujete detailnú znalosť daného typu počítača, jeho konštrukcie a zapojenia. Na naštudovanie tejto problematiky Vám 14 dní (ktoré dostala na splnenie svojej nástupnej úlohy) určite nestačí. Bola to od nich riadna zákernosť.
Práve preto som si sadol za jej terminál a za dva dni som napísal program, ktorý nie len regulérne otvoril a zatvoril súbor na diskovom poli, ale vytvoril som v súbore aj dátovú štruktúru a otvorený súbor som aj naplnil dátami z pamäte počítača o ktorú som samozrejme na začiatku regulérne požiadal operačný systém a po pridelení priestoru v pamäti operačným systémom som danú pamäť naplnil náhodnými číslami (vďaka Jankovi som mal dobrý generátor pseudonáhodných čísel a písmen, jeho úprava ani netrvala dlho, procesor SMEP pracoval s ortogonálnou inštrukčnou sadou). To všetko som urobil v rámci multitastingu SMEP-ky, kde som si aj v strojovom kóde ošetril prioritu mojich procesov, prípadne zakázal iným môj proces prerušiť ak som vedel, že daný proces musí prebehnúť bez prerušenia aby neskončil chybou. Ďalšie dni sme potom využili na to, aby si moja manželka zdrojový text v jazyku symbolických adries poriadne okomentovala. Bolo to dôležité, aby aj ona tomu dobre rozumela. Rozumela tomu dobre! Program asi o týždeň odovzdala vedúcemu strediska a miesto si udržala. „Systemáci“ ju však nikdy nepriali medzi seba. Chýbal jej čuráčik a ona ani nevedela a ani nechcela s tým nič urobiť. To ma samozrejme potešilo. Mne žena ako žena celkom vyhovovala. Na čuráčika by som si zvykal ťažko. 🙂
Aj táto skúsenosť ma presvedčila, že nechcem spájať svoj ďalší profesný život so závodom ZPA Křížik. Rozhodujúce bolo, kto mi dopomôže k bytu. Bol som v poradí na pridelenie bytu v Bytovom družstve Prešov už asi 14 rokov. Ale či byt dostanem a kedy, to nebolo napísané ani vo hviezdach. Tiež som sa obzeral po podniku, ktorý by hľadal odborníkov na počítače a nie robil nábor absolventov. Manželka sa etablovala na výpočtovom stredisku ZPA aj keď ju presunuli k osobným počítačom. Neviem prečo, ale ako prvú agendu ktorú každý podnik zavádzal na PC bola personálna a mzdová agenda. Tá pre ZPA bola naprogramovaná pod DOS-om v jazyku FoxPro. Moja manželka dostala „svoje oddelenie“ a mala zavádzať programy na PC a samozrejme musela aj školiť mzdárky a personalistky na programy ktoré ZPA zakúpilo. Neprogramovala. Jej to plne vyhovovalo. Bola to jej šálka kávy. Najviac na „oddelení PC“ boli 3 pracovníčky, všetko ženy, a to manželke plne vyhovovalo. Janka bola zahojená. Nastal čas jednať.
Už neviem ako som narazil na informáciu, že generálne riaditeľstvo Drobného Tovaru Prešov š.p. robí konkurz. Asi mi to niekto rozprával ako pikošku, že už aj u nás, sa niekto opičí po západe. Mne sa to ale páčilo. Chcel som spoznať ľudí ktorí sa za socializmu neboja a vyhlásia na jedno miesto, konkurz. Asi to miesto stojí za to! Tak som sa išiel prihlásiť a vypísať životopis a CV. Generálne riaditeľstvo je v budove PORS pri stanici. Aj to sa mi páčilo. Ak by som chcel počítače, tak zbehnem len o niekoľko poschodí nižšie. Trošku ma prekvapilo, že sa na miesto hlásilo 37 uchádzačov. Ale kto nebojuje nevyhrá! Stále som mal podmienku, že nastúpim len tam, kde mi niekto z mojej novej práce pomôže k môjmu bytu. Bola to odvážna podmienka, ale odvážnemu šťastie praje. Samozrejme sme mali požiadané aj o podnikový byt v ZPA, ale ani tam nebol termín zapísaný ani vo hviezdach. Ak som chcel deti, tak som potreboval byt. Ja som chcel jedenásť detí. Byt bola pre mňa a moju rodinu nutnosť.
Dostavil som sa na konkurz. Načasovali si nás ako u lekára. Pamätám si na obsadenie komisie. Bola štvorčlenná ako u superstar. Generálny riaditeľ Ing. Tibor Miko, ekonomická riaditeľka Ing. Lýdia Sabolová a potom personálny a kádrový riaditeľ a právnik DT Prešov. Silná partia. Hlavné slovo mal Ing. Miko. Potreboval človeka k personálnym počítačom, pretože chcel čo najviac ekonomických činností oddeliť od PORS Prešov. Spracovanie PORS bolo pre DT drahé. Ubezpečil som ho, že má svojho človeka pred sebou. Potom sa ma niečo pýtala Ing. Sabolová. Aj tú som ubezpečil, že ekonomika mi nerobí, žiadny problém a že práve teraz manželka zavádza mzdy v ZPA Prešov. Máme s tým skúsenosti. Predpokladal som, že aj v DT Prešov budú mzdy a personalistika na programe dňa. Nemýlil som sa. Tiež to bolo vo FoxPro. Nakoniec ma prekvapil Ing. Miko konkrétnou otázkou: „Čo viete o počítačoch robotron 1715?“ Povedal som, že ide o výrobok NDR, ktorý používa upravený procesor štandardu Z80, ale veľa by som od týchto počítačov nečakal. Počítače nemajú pevný disk a ich systém nie je kompatibilný so systému MS DOS, ktorý používajú počítače IBM PC. Ak majú mzdy pod MS DOS a FoxPro, tieto počítače sú nepoužiteľné. V strojovom kóde, ale na nich niečo budem vedieť naprogramovať, alebo niečo v Turbo Pascale či Turbo Basicu. Dôležité je, aby to bolo niečo malé, aby sa to zmestilo na jednu disketu. Tiež som generálnemu porozprával, že procesor Z80 bol vytvorený pre hráčsku konzolu firmy SEGA. Teda do ekonomiky by som to veľmi netlačil. Radšej by som začal nakupovať počítače s procesorom 8086 alebo 80286. Počítače 80386 sú ešte pod embargom, k tým sa nedostaneme. Nakoniec som sa spýtal, koľko má na to osamostatnenie DT peňazí a či úsporu nákladov, ak niečo zoberieme z faktúry PORS-ke, vie dať na nákup nových PC. Hlavne Ing. Sabolovú som svojím vystupovaním prekvapil. Ing. Miko ma ubezpečil, že on počítať vie veľmi dobre a myslí to veľmi vážne. Nakoniec som povedal aj svoju podmienku. Spomenul som Bytové družstvo a moje členstvo a pridelenie bytu. Ing. Miko sa zasmial. Ubezpečil ma, že s bytom u Bytového družstva mi vie reálne pomôcť. Mám prísť za 7 dní po výsledok či sa rozhodli pre mňa. Ako u lekára, odobrali vzorku a teraz budem čakať na výsledok. 🙂
Na ôsmy deň ráno som sedel u svojho kádrového v ZPA Křížik a oznámil som mu, že som vyhral konkurz v DT Prešov a chcem okamžité prepustenie z práce dohodou. Tiež som skonštatoval, že generálny ZPA to už vie, nakoľko mu volal generálny DT Prešov a viem, že sa na mojom uvoľnení dohodli. Naozaj oživovanie wattových pohonov, nie je moja šálka kávy. Dostal som riadne vynadané. Kadrovák si pamätal, že prijal moju manželku len preto, že to bola moja podmienka v roku 1988.
Janka ale robí pre Vás veľmi dobrú prácu, nie? To nepoprel. Dohodu sme ten deň podpísali. Na druhý deň som si v DT Prešov vybavil novú pracovnú zmluvu a ekonomická riaditeľka Ing. Sabolová ma predstavila mojej šéfke Ivke. Ukázala mi našu kanceláriu. Ivetka bola bývalá zamestnankyňa PORS Prešov a v agende ktorú DT spracovával v PORS sa veľmi dobre vyznala. Nastúpil som ako programátor a analytik na oddelenie výpočtovej techniky Drobného tovaru Prešov, štátny podnik. Oddelenie výpočtovej techniky malo dva skoro nepoužiteľné počítače robotron 1715. Všetko ostatné bolo potrebné nakúpiť. Do revolúcie ostávalo už len niekoľko mesiacov/dní. V ZPA Prešov som ale nestihol všetko čo som chcel. Nepracoval som už v žiadnej funkcii v KSČ, a to ani na úrovni základnej organizácie. Nestihol som však odovzdať svoj stranícky preukaz predsedovi ZO ZPA Křížik. Nevadí, budem to musieť urobiť v Drobnom tovare Prešov. Uvidíme ako to predýchajú. Všetko krásne je predo mnou, ako už mnoho krát v mojom zatiaľ krátkom, ale verím že zaujímavom živote.
Neprešlo jazykovou úpravou!