Prvý máj bol pre našich komunistov ten naj… sviatok. Nebolo v komunistickej ideológii nič dôležitejšie. Na uliciach organizovali jednotlivé základné organizácie KSČ podnikov a škôl účastníkov prvomájového pochodu. Čítaj viac -> .
Moje spomienky na môjho tatka Andreja III.
Na detstvo a dospievanie môjho otca som napísal blog (link TU!). Podobne som napísal aj blog o tom ako môj otec žil po druhej svetovej vojne a ako sa zoznámil s mojou mamou (link TU!). Tento blog bude o mojich spomienkach na otca a o tom čo ma naučil. Čítaj viac -> .
Humor pri zavádzaní programov.
Ak naša myseľ pracuje správne tak po rokoch na všetko zlé zabudne a ostanú len veselé spomienky. Takto krásne sme vytvorený. Práve preto sa nám naša mladosť zdá určite lepšia ako súčasnosť v ktorej žijeme. Rovnako je to aj so mnou, som normálny chlap. Aj keď som v Drobnom tovare prežil veľa situácií na hrade pochopiteľnosti zdravým rozumom na tie som zabudol a ostali mi len milé spomínania. Budem ako herci televíznej zábavy a napíšem niekoľko veselých situácií „pri natáčaní“. Čítaj viac -> .
Kto najviac ohrozoval chlieb náš každodenný?
Počítače u nás mali prácu. Pracovníci v závode PORS sa veľmi smiali, že príde prvý vírus a naše počítače sa odstavia a radi sa vrátime na spracovanie k nim do PORS-ky. Ich škodoradostné varovanie sme brali vážne. Čítaj viac -> .
Sloboda, to sú radosti aj starosti života.
Naše bývanie v penzióne na Budovateľskej bolo veľmi dobré, v konečnom dôsledku sme mali viac miesta ako pri mame. Ale vychovávať jedenásť detí som si tam nevedel predstaviť. Čítaj viac -> .
Ako si moja mama vybrala pokojnú jeseň života.
Čalfova vláda národného porozumenia nepriniesla veľa porozumenia hlavne v hlave mojej mamky. Mamku nový systém riadne zaskočil. Pre môjho otca sa v kotolni nič nezmenilo, len to uhlie z bane Nováky a bane Cígeľ bolo stále horšie. Tatko nič neriešil. Čítaj viac -> .
Ako som sa nestal nežným revolucionárom. [1989 – 1990]
Nástupom do DT Prešov som prijal od generálneho Mika jednu veľmi dôležitú úlohu. Miko sa chcel postupne úplne odpojiť od PORS Prešov a všetky činnosti ktoré nám robila PORS-ka si robiť sám. Čítaj viac -> .
Ako som sa znovu stal Prešovčanom. [1989 – trvá]
Po príchode domov som sa naťahoval k manželke do dievčenskej izby v byte mojich rodičov. Už názov izby naznačoval, že tam nebudeme môcť žiť dlho. Čítaj viac -> .
Civil hurá, hurá, hurá, idem do civilu.
Keď odišli žiaci na prázdniny, tak kasárne osireli. Ostali sme tam len my absolventi a vojaci zabezpečovacej roty. Vojaci z povolania si tiež vypísali dovolenky a udržať bojovú službu bolo náročné. Čítaj viac -> .
Ako som sa nestal vojakom z povolania.
Tak ako čas postupne plynul, tak sa končila aj moja základná vojenská služba. Spoza múru kasína prichádzali veľmi zaujímavé správy. Ako vieme v marci 1988 organizovala Tajná církev v Bratislave sviečkovú manifestáciu. Čítaj viac -> .