Ako som predal svoju prvú inštaláciu SkladuPro.

Ako som už niekde písal, tak som ešte ako zamestnanec (programátor analytik) začal analyzovať procesy veľkoobchodného predaja. Nakoľko naše procesy boli veľmi neštandardné, tak bolo potrebné vymyslieť nové (vhodnejšie do kapitalizmu) kde je tovaru dostatok a bojuje sa o odberateľa. Niekoľko rokov som rozmýšľal a programoval veľkoobchodný sklad a nákupnú činnosť tak aby sme mali informácie na riadenie nákupu. SkladPro som od prvého momentu riešil ako sieťovú verziu s 99-timi súčasne pracujúcimi užívateľmi. Naviac som všetko riešil v produkte FoxPro, ktorý bol lacný. Na spustenie programu u odberateľa mal tzv. RUNmodul a preto výsledný program nezaťažoval koncového užívateľa žiadnymi každoročnými licenčnými poplatkami. To bola moja výhoda. Všetky ostatné programy začali ich programátori programovať ako nesieťové verzie a potom tú sieť tam nejako dorobili. V roku 1993 to bolo ale ako škrabanie sa pravou rukou, za ľavým uchom. Fungovalo im to, ale veľmi nekomfortne a často krát aj nespoľahlivo a pomaly. 

Druhým riešením bolo použiť klient-server. T.j. spustiť program na výkonnom počítači a na ňom spustiť výkonnú databázu, napr. Oracle a potom každé ďalšie pracovné miesto riešime jednoducho a lacno. Vybudovať ale takýto program v roku 1993 nebolo ani jednoduché, ani lacné. Na zakúpenie licencií mal dosť peňazí Kmart, ale nie zadĺžení privatizéri z prvej vlny privatizácie.

Z uvedeného dôvodu som vedel, že do databázy Oracle ísť nemôžem. Siahol som teda po FoxPro, ale využil som všetky postupy a fičurky ktoré sme používali v Oracle. Ako server som používal výborný súborový server Novell NetWare 3.11 z roku 1991. Tento produkt mal tú výhodu, že dokázal na PC naBOOTovať systém MS-DOS po LAN sieti a teda počítače nepotrebovali svoj vlastný pevný disk (tento počítač sme volali stanička). Staničku sme vybavili väčšou pamäťou a každá stanička mala vlastný RAM DISK. Do RAM disku sa nahrávali všetky podporné knižnice, ktoré program potreboval na svoje spustenie. Do tohto RAM disku sa nahrávali aj všetky pracovné tabuľky spusteného užívateľa a nad jeho pracovnými tabuľkami potom prebiehali aj všetky výpočty, príprava na tlače, jednoducho všetko čo nutne nepotrebovalo data zo siete. Podľa merania môj program 90% svojho času komunikoval mimo LAN sieť. Ak som vedel, že napr. tabuľku umiestnenú na servery Novell do konca výpočtu už nebudem potrebovať, tak som ju uzavrel. Sieť som teda zaťažoval len vtedy, keď to bolo skutočne potrebné.

Robil som to hlavne preto, že rýchlosť prvých sietí bola veľmi malá (10 Mbit/s). My sme na túto sieť zapojili aj 20 staničiek na jeden server Novell. Napriek tomu sieť stále fungovala svižne. Firmy ktoré mali iný program, ktorý všetky svoje dáta stále „preháňal“ cez LAN, pri napojených cca 10 staničkách končili. Odozva žiadna, spoľahlivosť minimálna. Ak dal niekto pripraviť napr. dlhší report, tak všetci aj 3-4 minúty „stvrdli“ a až pri tlačení sa sieť znova trošku rozbehla. V mojom programe sa report pripravoval v pamäti staničky oproti jej RAM DISKU, teda nik na sieti ani teoreticky nemohol vedieť, že niekto niečo pripravuje. Naviac všetko prebiehalo tak 3x rýchlejšie ako napr. v programe SOFTIP, ktorý bol tiež naprogramovaný vo FoxPro.

Ako ste sa práve dozvedeli nápadov a fičuriek som mal realizovaných v svojom sklade neúrekom, program som mal odladený, ale nebola žiadna firma, kde by som svoj produkt vedel predať a hlavne odskúšať v reálnom živote. Dobrá myšlienka sa presadí. Zmenilo sa to aj u mňa. Pamätám si, ako za mnou prišiel Vlado Goga z firmy Vario Prešov. Majiteľov firmy Vario som poznal ešte z DT Prešov, kde v prvej vlne sprivatizovali našu predajňu drogérie na poschodí v OD Centrál Prešov. Nakoľko to urobili bez dohody s nami, cez dražbu, tak spolu s predajňou (ktorá bola ale v nájme u vlastníka OD Centrál) nakúpili aj plné sklady mávatiek, vlajočky na prvého mája ako aj mnoho iného nepredajného tovaru. Niečo sa mi vybavuje, že Vlado sa potom aj s DT súdil. Nič nevysúdil, nakoľko tovar tam skutočne v deň obhliadky bol a záujemca ho videl. Po obhliadke sa už do predajne žiaden nepredajný tovar nedoviezol. Náš generál rozumel svojej práci. Teda Vlado neuspel aby DT nepredajný tovar stiahol, ale zato dobre naštval nášho generála a ten nedoporučil aby firme VARIO predávali tovar v našom veľkoobchode v Prešove. Vario muselo všetok tovar prinášať z Košíc a to ich finančne zaťažovalo. V tejto situácii sa Vlado dostal za výhodných podmienok k možnosti prenájmu budovy na rovnakej ulici ako bol sklad Drobného tovaru a rozhodol sa založiť si veľkoobchod drogérie a Mikovi zobrať pár zákazníkov. Nebudem klamať bolo to osobné. Potreboval dobrý program. Sklad mal v Prešove. Začínal, teda žiadna história, žiadne zásoby. Prísť, nainštalovať a zaučiť pracovníkov. Ideálne aj pre mňa, aby som si program odskúšal v reálnom živote. Preto sme sa dohodli. Tľapli sme si a dohodli sme si aj splácanie programu v mesačných splátkach. Začínali sme na piatich staničkách. 2x vzorkovňa, 2x nákup, 1x vedúci skladu. Vladovi som dôveroval. Poznal som ho z lana z Tatier. Keď sa s niekým nadviažete na jedno lano, tak potom nemáte problém si s ním tľapnúť aj pri založení jeho veľkoobchodu. S Jarom (bratom Vlada a tiež spolumajiteľom Varia) som chodil do jednej triedy celú základnú školu. Bolo veľa dobrých skutočností ktoré mi hovorili, že práve firma Vario bude tá pravá na to aby som tam realizoval svoju pilotnú inštaláciu. Podarilo sa! Zvíťazili sme obaja.

O sklad sa staral Ing. Ľubomír Chovan alias Buky. Aj on mal veľa nápadov. Jedna štatistická zostava sa dlho volala „Bučkova špicova zostava“ a bola naozaj dobrá a veľmi pomohla obchodníkom pri objednávaní tovaru. Zaviedli sme rozdelenie skladu do sektorov, zvláštne skladové miesta pre malý tovar, veľký tovar. Optimalizovali sme prácu skladníka tak, aby pri výdaji tovaru, skutočne prešiel predpísanou uličkou len raz a mal na vozíku naložené všetko. Zaviedli sme rozvoz, spôsob naloženia tovaru do auta, aby sa tovar z auta postupne vykladal. Prvé predajne sa nakladali na konci nakládky. Šofér o tom nepotreboval rozmýšľať, vypočítal mu to počítač, on len naložil. Keď začali v sklade predávať aj tovar s vratným obalom, tak sme zaviedli obalové konto odberateľa, aby nám nik nenatlačil viac obalov ako si od nás kúpil, alebo aby od nás nekupovali napr. palety a potom ich nepredávali iným za vyššiu cenu ako bola naša záloha.

Vďaka Bukimu a Ing. Rudolfovi Pavlovičovi sme všetko odladili veľmi rýchlo a sklad rýchlo rástol. Zanedlho sme mali 15 ks staničiek, ale sieť stále fungovala svižne. Práve rýchlosť vybavenia ako aj dobré ceny a servis prilákal do skladu stále viac a viac zákazníkov. Konkurencia čakala kedy im začne program padať. Počítali počet monitorov a klávesníc a tešili sa, keď ich bolo už viac ako 10 ks. Ich skúsenosť im hovorila, že sa to rozletí, ako u nich. Budú obmedzenia. Nebude možné v jednom čase robiť štatistické výpočty, objednávať tovar, robiť príjemky, bločky, výdajky aj faktúry. Tento stav sa ale vo firme Vario nedostavil. To konkurenciu nasrdí. Dostal som informácie, že penil hlavne môj bývalý generálny, nakoľko jemu to škodilo najviac. Keď systém v Drobnom tovare nefungoval, tak odberatelia nečakali, ale presunuli sa o 100m po ulici a nakúpili vo Variu.

Asi po roku od spustenia Varia mi večer na dvere môjho bytu zazvonili dvaja páni. Bol to majiteľ spoločnosti Algert, Ing. Gerhard a jeho pracovník Ing. Krídla z Humenného. Sklad chceli kúpiť za každú cenu. Boli veľký a ich systém stále zamŕzal a padal. Nainštalovali sme to na tú istú sieť ktorú mali, len s našim serverom Novell a staničkami a išlo to. Pamätám si ako Ing. Krídla pri plnej prevádzke stále tlačil v príkaze browse CTRL+F a po zadaní dotazu na tovar meral za ako rýchlo sa uvedený tovar nájde. Chodil, krútil hlavou a neveril. Jeho starý systém ak nezamrzol, tak hľadal minúty. Náš sekundy a nezamrzol nikdy. Vtedy pochopili, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ináč ich starý systém fungoval pod SQL serverom ale sklad bol naprogramovaný naozaj katastrofálne. Potom prišli ďalšie sklady v Humennom, Michalovciach, Sobranciach, Košiciach, Bratislave… Bolo toho veľa a ja som bol rád, že som bol s týmto produktom tak úspešný. Cez môj sklad sa predávalo Pivo, Víno, Nealko, Potraviny, Drogéria… a mnoho ďalšieho. Som rád, že to takto dopadlo, nakoľko bez skladu by som sa bál mať veľkú rodinu (a ja som stále chcel mať 11 ks detí). Takto som vedel, že ich uživím a nakoniec sme s manželkou založili celkom veľkú rodinu. Nikdy som sa s nikým neporovnával a tešil som sa z toho čo sa podarilo.

PS: Kvôli môjmu starému skladu som sa naučil virtualizovať systém DOS aj vo Windows10 64b. Moje faktúry stále vystavujem vo svojom sklade. Aj keď uznávam, že dnes je to už len z nostalgie. Človek ale nemá zabúdať čím bol a odkiaľ prišiel. Moja faktúra mi to stále pripomenie. 🙂

Neprešlo jazykovou úpravou!