Prečo som začal študovať na The Open University.

Podnikanie sa nám krásne rozvíjalo a zrazu sme si uvedomili, že nedokážeme už všetko zvládnuť sami. Potrebovali sme spolupracovníkov. Ako sa hovorilo v socializme, potrebovali sme spolupracovníkov ktorých by sme mohli vydierať a brať si peňažnú nadhodnotu z ich práce. Ale ono to tak nefungovalo. Začali sme prijímať nových kolegov, ale bolo ich ťažko motivovať k práci, pracovali málo alebo vôbec, častokrát pracovali zle a žiadna nadhodnota pre firmu z nich nebola. Bola to čistá katastrofa. Ak sme niekoho aj zaučili do práce a bol dobrý, tak ten sa pravidelne neskôr rozhodol dať nám výpoveď. Založil si vlastnú živnosť a stal sa našim konkurentom. Po čase sme si uvedomili, že niekde robíme chybu. Nerobíme biznis pre seba, ale pracujeme skôr ako sociálny podnik pre tých ktorí na prácu u nás nemajú, alebo školiace stredisko, či StartUP na školenie pracovníkov našej konkurencie. Nevedeli sme ako z toho von, preto rada spoločníkov rozhodla, že Andrej Halaga (teda ja) bude študovať kapitalistické metódy riadenia, ktoré sa učia v Open University Business School, prostredníctvom nadácie City University Bratislava.

Svoj prvý „semester“ som ukončil v 12/1997 a dostal som vedomosti a diplom z kurzu s názvom „Efektívny manažér (BZC784)“, potom nasledovalo 12/1998 „Manažovanie obchodných procesov (zákazníkov a klientov) BZCS656″, 12/2002 „Manažovanie rozvoja podniku a manažovanie zmeny (BZCS751)“, 12/2003 „Manažovanie zdrojov pre trh (BZCS752)“. Školu som ukončil profesionálnym certifikátom ktorý potvrdzuje, že som certifikovaný kapitalistický manažér pre podniky do 200 zamestnancov. Konečne som bol kapitalista aj s certifikátom!

Postupne ako som nadobúdal vedomosti, tak som začal chápať prečo sa nám pri rozvoji našich spoločností nedarí tak ako chceme a začal som naše omyly naprávať. Nie je tu priestor, aby som opísal ktoré hlavné omyly sme robili, ale jednou vetou by som to povedal asi takto. Mysleli sme si, že naši zamestnanci sa budú správať rovnako zodpovedne ako my, ktorí sme našu firmu zakladali a vieme čo všetko nás to stálo aby prežila prvých 5 rokov. To bol náš najväčší omyl. Nik sa k cudzej firme nespráva tak, ako jej vlastník. Postupne som prišiel nato, že zamestnanci sa budú v podniku správať podľa nastavenej firemnej kultúry, firemných pravidiel a stále sa budú snažiť uvedené pravidlá obísť, uľahčiť si prácu a tí najnemorálnejší dokonca firmu okradnúť. Spoznal som, že existujú aj ľudia ktorí sa do našej firmy prihlásia len preto, aby vykradli naše postupy a predali ich našej konkurencii. Museli sme všetci tvrdo pracovať, aby sme im to nedovolili. Aj v tejto oblasti sa nám začalo dariť. Vypacoval som našu firemnú kultúru, postupy práce a kontrolné postupy. Mali sme svoju červenú čiaru a kto ju prekročil tak s tým sme okamžite rozviazali pracovný pomer. Po tomto ujasnení si, kto sme a kam smerujeme sa naše spoločnosti začali rozrastať a nakoniec sme v čase našej maximálnej slávy zamestnávali 17 vlastných zamestnancov v 3 našich firmách. Veľmi ma teší, že niektorí zamestnanci ktorí v tomto období k nám nastúpili a prijali našu firemnú kultúru u nás pracujú dodnes. Dve naše účtovníčky sme slávnostne prepustili aj do starobného dôchodku po cca dvoch desiatkach rokov práce pre nás a našich zákazníkov. Bolo ale aj veľa zamestnancov ktorí boli dobrí ale samy zhodnotili, že u nás pracovať nechcú (nie je to ich komfortná zóna) a odišli do iného odvetvia na iné pozície. Veľa kolegov sme ale (pre neplnenie základných pravidiel, ktoré v práci platia) museli aj vyhodiť. Open University ma naučila, prečo je to tak správne a prečo je to jediné dobré riešenie rovnako pre nás ako aj pre nášho „zamestnanca“.

Naše firmy nestrácali svoju energiu pri riešení nekonečných konfliktov a začali prosperovať. Ak aj bol rozpor, nikdy sme situáciu nevolali konflikt. Konflikt je len situácia, ktorú nevieme riešiť. My sme v tomto období vedeli riešiť všetko. Osud nás nepostavil pred neriešiteľné podnikateľské situácie. Trecie plochy som najčastejšie riešil ja, nakoľko som na to mal vzdelanie. Naozaj som hlavne pre našu obchodnú firmu Jantar Slovakia, s.r.o. urobil mnoho analýz, grafov zmien, podnikateľských plánov, postupov na zavedenie nových produktov na trh…ako aj iných obchodných postupov… Ak sa aj akcia skončila neúspechom, nič sa nestalo. Moje plány vždy mali aj časť o únosnosti rizík a vedeli sme presne spoznať okamžik, keď sme neúspešný projekt/produkt prestali podporovať, aby neohrozil stabilitu celej firmy. Nikdy sme neprišli o všetko. Ak sme aj o niečo prišli, tak to bol len náš rizikový rozpočet. Nemali sme peniaze, ale mali sme skúsenosť prečo takto cesta k úspechu nevedie. Túto skúsenosť sme potom speňažili aj so ziskom pri ďalšej akcii. Tieto skúsenosti mi ostali aj dnes a preto ma situácia s Covid19 nevytočila do nekľudu. Základná marketingová poučka znie, že ak dané negatívne pravidlo platí na celý tvoj trh a rovnako zasiahne konkurenciu ako teba, tak ti táto negativita nevezme nič z tvojho trhového podielu. Všetci sú na tom rovnako. Neznepokojuj sa, ale pracuj na tom, kde sa ukázala potreba, čo ľudia naozaj potrebujú. To im dodaj a oni ti za to zaplatia. Z uvedeného dôvodu aj dnes mám plno práce a vyhodnocujem príležitosti. Ako pre seba, tak aj pre svojich klientov. A to je veľmi dobre… Ale vráťme sa do roku 2003 – 2005.

Po čase, keď som si naštudované postupy vyskúšal na našich firmách, až potom som si dovolil prijať prvú prácu manažéra zmien pre našich klientov. V rokoch 2005 – 2017 sme urobili niekoľko veľkých akcií pri zmenách firiem našich zákazníkov. Nakoniec som si doštudoval aj postupy pre firmy nad 200 zamestnancov, aj nad 500 zamestnancov. Inak sa pracuje vo výrobných spoločnostiach, inak v obchodných spoločnostiach. Celkom logicky som nakoniec skončil v teórii DVTR. Teda v riadení sociálnych subsystémov… ale o tom možno nabudúce.

Štúdium riadenia teda považujem aj dnes za kľúčové pre môj život. V práci sme nestrácali svoju energiu v neustálych konfliktoch a preto sa nám začalo aj finančne dariť. Podporil som našich klientov a začalo sa dariť aj im. Mnoho bývalých kolegov ak povedali, že prichádzajú z firmy Jantar Slovakia, tak ich prax u nás automaticky zvýhodnila v novej práci. Keď som okolo roku 2008 – 2010 vyhodnotil, že nechcem podnikať v oblasti Internetu a predaja počítačov, nakoľko ešte dokážem z tohto segmentu vycúvať bez veľkých strát (trh už bude patriť iným nadnárodným hráčom), tak som na poslednej porade dal svojím chlapcom poslednú úlohu: „Nájdite si novú prácu, končíme!“ Netrvalo im to ani 2 mesiace a všetci sa dobre zamestnali u veľkých firiem v telekomunikačnom segmente. Aj to mi dokázalo, že som to robil dobre a zamestnával dobrých odborníkov. A ako som na tom dnes? Nesmútime za starým časom. Nechali sme si činnosti ktoré zákazníci potrebujú práve od nás a stále hľadáme a vyhodnocujeme nové možnosti a nové smery. Stále je v čom podnikať a o čom rozmýšľať. Tešíme sa do práce a stále máme veľa nápadov na rozvoj. Určite je to takto správne a určite to práve tak má byť! Život je nádherný v každom čase!

Situácia okolo môjho druhého vzdelania ma naučila, že ak sa nedarí, ak stále riešite konflikty, ak pracovné a obchodné postupy nepracujú tak, ako by ste si to priali… Chyba je v Nás a v Našom poznaní. U mňa to platilo na 100%. Nie každý to musí riešiť tak, že sa zapíše na vysokú školu riadenia. Ak nemáte čas na vlastné vzdelanie, tak si pozvite odborníka a nechajte si poradiť. Stojí to trošku peňazí, ale stojí to za to!

Neprešlo jazykovou úpravou!