Böse Beispiele verderben gute Sitten.

Ak ste boli vychovávaný v kresťanskej rodine, tak ste túto vetu z Biblie počuli určite mnohokrát. Nedajte sa oklamať: „Zlá spoločnosť kazí dobré mravy.“ (1.Ko 15:33 Botekov preklad). Ja osobne som to nezažil, nakoľko u nás v pivnici sa vyskytovala len vyslovene dobrá spoločnosť. Moji rodičia sa teda nebáli, že by ma niekto pokazil. Moje skúsenosti či už z tmavej pivnice, alebo aj našej dielne mi v živote len a len prospeli.

Aká to bola spoločnosť? To Vám najlepšie osvetlí tento príbeh: Keď som sa po vysokej škole oženil a za niekoľko rokov som mal svoju prvú dcéru, rozhodla sa ísť moja manželka do spoločnosti. Bola sama doma aj s bábätkom, tak sa jej dospelej spoločnosti vyslovene zažiadalo. V Prešove pri mestskej hale boli neskoré dožinky, alebo niečo podobné. Bolo chladnejšie, tak sa najviac predávalo varené víno. Vedel som, že pri stánkoch bude celá naša sídlisková pivnica, ale prečo manželku nezoznámiť s mojimi kamarátmi z mladosti. Moji priatelia tam udržovali zábavu. Spievali, hrali na husličky, gitaru, bola aj harmonika a mali aj nejaké nástroje na udržanie rytmu. Keď ma zbadali aj s kočiarom, veľmi sa potešili. Ich kolísavý krok mi prezradil, že sa už „nazabávali“ až nadmieru. Všetci sa tešili, že som Otec a všetci si chceli na moju dcéru Janku ml. vypiť. Tak sa moja manželka a dcéra postupne zoznámili s rodinou Lakatošových, Holubových, Kalejových, prišiel aj Papaneo a celé to ukončil rastom malý Róm (s neuveriteľne krivými nohami do písmena O), ktorého sme napriek tomu, že nikdy nebol futbalista, volali Pelé.  Tak som kúpil niekoľko fliaš vína, dostal som do ruky gitaru a mojej dcére sme zanôtili na rómsku nôtu. Všetci si pripili na zdravie našej dcéry. Moja manželka pochádza z Prievidze a nikdy sa s rómskou srdečnosťou nestretla. Videl som na nej, že nie je celkom vo svojej komfortnej zóne. Takto sa moja Janka zoznámila s časťou dobrej spoločnosti, v ktorej vyrastal jej manžel počas základnej školy. Aj ona pochopila, že Bibliu u nás nemal kto a ani prečo spomínať.

Ale vrátime sa na začiatok zla. Ako som už spomínal v predchádzajúcich blogoch, z Košíc bolo na zájazde do Juhoslávie viac ŽOU-károv. Z našej triedy IV.C. to bol ešte aj Miloš. Miloš bol najslušnejší na celej škole. Nehrešil, nekričal, nadmerne nepil. Bol najlepším žiakom a na jeho prospech sa nechytal ani pedagogický zbor. Bol proste jednička. Naviac plynne rozprával nemecky, čo bola v našej cieľovej destinácii obrovská výhoda. Slúžil nám, ale aj majstrom, ako prekladateľ a radi sme ho brávali na všetky naše akcie. Miloš bol s nami. Keď sme spievali – spieval. Keď sme pili – pil. Keď sme si išli zlepšovať svoju nemčinu na nudistickú pláž, tak tiež tam bol a vylepšoval svoj inak dokonalý nemecký jazyk. Bol to dobrý parťák a nikto z nás netušil, že Miloš pochádza z puritánskej silne náboženskej rodiny. Všade bol slušný a vysoko morálny – to áno, ale pre Puritána bola dovolenka v Juhoslávii teda riadny úlet. Videl život tak nejak z tej druhej. jemu zatiaľ nepoznanej strany.

Náhodou som bol za cca 30 rokov pri Milošovi v Bratislave. Jeho manželke som spomenul naše nemecké konverzácie. Manželka neverila vlastným ušiam. Trikrát sa ubezpečovala, či sa nepletiem a pri všetkých týchto našich „somarinách“ bol skutočne jej manžel Miloš. Jednoducho ona poznala iného Miloša, ako som poznal ja. Neriešil som to! Po jej odchode Miloš prorocky oznámil: Aj na mne sa splnilo pravidlo z Biblie: „Zlá spoločnosť kazí dobré mravy“. Tak neviem! Ja som sa vždy (aj v tej Juhoslávii) považoval za spoločnosť dobrú.

Čo mi dala táto skúsenosť? Na jednu a tú istú udalosť môžeme mať aj po rokoch iný názor. Ale priateľstvo hravo prekryje také maličkosti ako je hodnotenie vhodnosti výučby nemeckého jazyka na nudistickej pláži v Juhoslávii. Moje deti študovali nemecký jazyk už od škôlky. Chcel som, aby nikdy nepotrebovali dopĺňať nemeckú slovnú zásobu na nudapláži. Dnes sa dohovoria nemecky a dedko by ich za to miloval. Bol to môj Otec (dedko mojich detí), ktorý hovoril: Ľutuj len to, čo sa nestalo, čo si neprežil. Všetko ostatné, čo si v živote prežil, to ťa len posilnilo. A môj tato mal vždy pravdu!

PS: Dnes moja manželka nemá žiadne zábrany vojsť so mnou aj do rómskej osady. Na srdečnosť Rómov si zvykla celkom ľahko. Už niekoľkokrát skonštatovala, že niekedy ťa najviac naučia tí najchudobnejší a najbiednejší.