Písomná maturita – životná skúška trošku inak.

Maturita bola v roku 1983 rovnaká ako je aj dnes. Jej písomnú časť vyhlásili z rozhlasu ráno a potom mohli učitelia rozlepiť obálky a prečítať nám témy ešte raz a poriadne. Samozrejme stále boli jednotlivci, ktorí vedeli na 100% aké témy budú vyhlásené a s „tutovkami“ sa obchodovalo.

Košice je mesto študentov, preto v maturitný čas mesto žilo len a len témami na maturitu. To využili „srandisti“ a vylepovali témy maturity na okná električiek, aby sa nasmialo celé mesto. Ako „tutovky“ v roku 1983 v Košiciach v električke boli tieto témy:

  1. Zvláštne vylodenie brehov Švédska pri atómových ponorkách sovietskej armády.
  2. Vplyv menštruačného cyklu Naděždy Krupskej na vývoj teórie leninizmu. Popíš vplyv cyklu na tvoj súčasný život.
  3. Spracuj nádej na spokojný a mierový život vo forme príbehu s názvom „Dva roky základnej vojenskej služby„.

Viac námetov si nepamätám, ale každý deň bolo v električkách niečo nového. V čase pred maturitou bolo skutočne radostné cestovať MHD. Nepomohlo nám to, ale aspoň sme sa nasmiali.

U nás v triede sme pred písomnou maturitou urobili niekoľko opatrení:

  1. Všetkým sme zakúpili rovnaké pero. Každý študent dostal 2ks a každý učiteľ, ktorý po nás musel práce opravovať, dostal 5ks. Pamätám sa, že učiteľka ruského jazyka nepochopila, prečo jej dávam 5ks pier, ale potom čo pochopila, že nie všetko z pravopisu sa musí opravovať červeným si pre istotu popýtala ešte 5ks. Naša ruská gramatika bola skutočne veľmi zlá. Rovnaké prepisovačky bola naša prvá akcia a vyšla.
  2. Druhá akcia bola, že sme poprosili najlepších z nás, aby napísali práce na všeobecnú tému. Nejaké rozprávanie o socializme, živote mladého človeka, proste všeobecné „kecy“ v jazyku slovenskom aj ruskom. Ak by niekomu nesadla ani jedna téma, tak mal za povinnosť opísať to všeobecné rozprávanie, ktoré sme samozrejme dodali v originále tým, ktorých sa to týkalo. Takto si zabezpečil aspoň známku z pravopisu a možno aj štvorku z témy. Na známku 4/3 sa dívalo potom lepšie ako na prázdny papier. Aj druhá akcia vyšla a niektorým veľmi pomohla.
  3. Nakoniec sme na záchody školy priniesli skrinku, v ktorej boli všetky učebnice pripravené na to, aby si v nich listovali tí, pri ktorých zlyhali všetky predchádzajúce body. V skrinke bol aj čistý papier a perá, aby sa dal narýchlo vyrobiť ťahák. Neviem o nikom, kto by to použil, ale istota je guľomet.

Samozrejme každý jednotlivo mal urobené aj svoje ťaháky na „tutovky“, ktoré sa dozvedeli jeho príbuzní či rodičia. Ako som už písal, celé ČSSR žilo písomkami. Takto pripravení sme pristúpili k písomnej maturite.

Slovenčinu si nepamätám. Na slovenskom jazyku a literatúre bol stále opis činnosti, o ktorom sa dalo písať. Písal som opis. Pero zaúradovalo dobre, nakoľko som mal výslednú známku 1/1. Pravopis na jedničku som nenapísal nikdy. Učiteľka slovenského jazyka pochopila nakoniec moju chorobu (dysortografia) a červené pero nepoužila. Dostala pusinku na líčko. Potešilo ju to, aj mňa to potešilo.

Na ruský jazyk a literatúru si pamätám dobre. Je to moja trauma z detstva. Moja mama videla, že ruského jazyka sa veľmi bojím. Použila svoj vplyv a komunistické známosti a pošepkala mi tému: Opis ruskej ženy v klasickej ruskej literatúre 19-teho a 20-teho storočia. Téma sa mi zdala skutočne veľmi ťažká, ale povedal som si, za vypracovanie nič nedáš. Našiel som si u nás doma v Prešove учительницу a tému mi vypracovala. Nakoniec som za ňu niečo dal. Viem, že opisovala postavenie a rolu žien v románoch klasickej ruskej literatúry. Ťahák som si samozrejme zobral so sebou na písomnú prácu. Mama mala dobré kontakty. Téma bola vyhlásená presne a ja som všetko opísal z pripraveného ťaháka. Nakoľko som vedel, že učiteľka ruského jazyka mi všetky chyby opraví, tak som poprosil Miloša aby mi to prebehol. Nestihol všetko opraviť, ale mnoho opravil. Výsledná známka bola 1/3 a učiteľka ruského jazyka sa čudovala, prečo mám všetky pravopisné chyby v posledných troch vetách. Mňa naša учительница špeciálne nemala rada. Ostatným pomohla ona, mne pomohol Miloš.

Ozaj Miloš bol jediný, ktorý z celej triedy písal čínskym perom, nie pridelenou prepisovačkou. Ako som už písal, Miloš bol poctivý vo všetkom, ale zvykli sme si na to. Každý sme nejaký. Miloš mal slovenský jazyk 1/1 a ruský jazyk 1/1. Dodnes ostal géniom.

Písomne sme odmaturovali všetci! Dobrá príprava urobila svoje. Ťažko na cvičisku, ľahko v boji. Na týždeň voľna pred ústnou časťou maturity sme sa netešili. Vedeli sme, že počas ústnej maturity budeme sedieť tvárou v tvár s komisiou a tam už končí všetka sranda. Zároveň sme sa tešili, že je to už naša posledná prekážka pred ukončením školy. Boli sme rozhodnutí aj túto prekážku prekonať.

Naša maturita ma naučila, že dobrá príprava skutočne veľa pomôže. Ak nemáme niektoré danosti od Boha, tak dobrá príprava bolo jediné, čo mi pomohlo dosiahnuť stanovené ciele. Nikdy som na to nezabudol a dobrá príprava je aj dnes mojou osvedčenou pracovnou metódou.