Pri poslednom litri vína alias stužková.

Stužková bola a je v živote stredoškoláka veľmi dôležitá. Naša stužková mala dve časti. Prvá bola oficiálna a prebiehala v dome ROH Košice (dnes Jumbo Centrum, link TU! ). Začiatok boli také nezáživné komunistické kecy od riaditeľa školy a výchovných pracovníkov o tom, aké je to nádherné, keď je robotnícka trieda tak dobre a skoro zadarmo pripravená do praxe. Kecy sa nám zdali neadekvátne našej situácii. Všetci sme si pamätali odvod na základnú vojenskú službu, ktorý prebehol len niekoľko týždňov pred týmto veľkým dňom. (link TU!) Teda vykecávanie sa o tom, ako dobre nás majstri a učitelia pripravili, bolo o ničom. Všetci sme vedeli, že na vojne za dva roky na všetko zabudneme a jediné, čo budeme pravidelne opakovať, bude presúvanie sa pochodovým krokom, čata v útoku a čata v obrane. Ja som našťastie nemusel tieto kecy počúvať celé. Stužková je od slova stužka, ktoré sme nechali vyrobiť pre nás a nechali sme vyrobiť aj šerpu, ktorú mal na dané stretnutie priniesť môj spolužiak z Košíc, Zdenko. Zdenko prišiel na stretnutie presne, pekne vysmiaty a ukážkovo oblečený, ale bez stužky aj šerpy pre triedneho. Šerpa ostala v chodbe v byte. Tak som vypýtal kľúče od našej červenej Octávie s koženými sedadlami a utekali sme na sídlisko po šerpu. Šoféroval Zdenko a bola to jazda smrti (ja som ešte nemal vodičák). Klúč od bytu si už našťastie nezabudol. Samozrejme sme stužkovanie nestihli. Komunisti boli v svojich prejavoch vždy dlhí, ale vtedy nie. Náš triedny ostal bez šerpy. Ale nezmierili sme sa s tým! Najodvážnejší z našej triedy bol Pišta od maďarských hraníc (okrem iného bol už aj otec malého dieťaťa – dievča tvrdilo, že je jeho a on to nepopieral). Statočne zobral šerpu a veľmi zlou slovenčinou sa do mikrofónu ospravedlnil, že sme ju stratili, ale že už sa našla a nášho triedneho ozdobil. Jeho naozaj veľmi zlá slovenčina, ktorá vyznela v danej situácii veľmi komicky, nakoniec mala očarujúci ohlas. Šerpovanie nášho triedneho prebehlo za búrlivého potlesku všetkých rodičov, všetkých maturitných tried celej školy. Dalo sa to pochopiť, Pišta bol naozaj veľmi nervózny a vtedy človeku naskakujú slová v jeho materinskom jazyku, teda hovoril viac maďarsky ako slovensky. Bolo to božské, vynikajúce, famózne a triedny potom hovoril, že to bolo najkrajšie „stužkovanie“, ktoré kedy v živote zažil. Boli sme za to Pištovi veľmi vďační. Ak by si to bol pripravoval, tak by to určite takto excelentne nezvládol. Život píše krásne príbehy. 🙂

Potom sme sa presťahovali do pripravenej reštaurácie. Pre jednotlivé triedy bolo rozhodujúce, aby s nami bolo na zábave čo najviac učiteľov. Ideálne všetci, ktorí budú sedieť v maturitnej komisii. Preto sa na stužkovú pripravoval zaujímavý kultúrny program, aby bolo čo ponúknuť. My sme mali program skutočne bohatý. Mali sme hovorené scénky, hudobné čísla, hrala aj hudobná kapela. Všetko premostené vynikajúcim moderovaním nášho spoluučňa DJ Štefana. Štefan bol môj podpredseda, bol z Košíč a ako jediný z nás mal tzv. prehrávky. Bol teda certifikovaný zabávač a DJ. Na stužkovej sme používali jeho profesionálnu aparatúru značky Grundig, ktorú si kúpil za ťažko zarobené peniaze v jedinej predajni tejto značky v Prahe (bola to jediná predajňa v celej ČSSR). Výkonu jeho koncových zosilňovačov 2x1kw nevedeli vtedy konkurovať ani profesionálne „RádioÁvie“ Slovenského rozhlasu.

Mali sme aj najlepšieho marketingára v SOUŽ. Náš triedny už mesiac pred stužkovou chodil a v zborovni skutočne až nebesky ospevoval naše kultúrne vložky, hudobné čísla, divadelné scénky. Triedny bol dobrý, nakoľko k nám do reštaurácie dorazil, riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster, učiteľka ruského jazyka, učiteľka anglického jazyka, učiteľka občianskej náuky, učiteľ elektroniky, učiteľka matematiky. Teda okrem jediného učiteľa (ktorý bol, ale sám triedny a teda bol pri svojej triede) sme tam mali celé osadenstvo našich maturitných komisií. Náš skvelý triedny zistil u každého, kto čo pije a naliali sme im ich alkohol do sklenených fliaš od Baldovskej minerálky. Každá Baldovská minerálka potom mala farbičkou namaľovanú čiaru a každý učiteľ dostal legendu, ktorá farba čo znamená, aby si vedeli správne vybrať a naliať to, čo im chutí. Na fotografiách teda žiadny alkohol na učiteľskom stole nie je. U nás sa pila len minerálka.

Všetko na stužkovej vyšlo. Všetky čísla sme odohrali. Je pravdou, že najviac sa namakal Števo, ktorý často hral aj v scénkach, ako aj všetko moderoval. Ja som hral na husle (túto pesničku), klavír (túto skladbu), hral som v scénke študenta, ktorý sa chce dostať cez otravnú vrátničku na dievčenské internáty k medičkám. Keď sme skončili slovenské scénky, tak mala začať maďarská časť nášho kultúrneho programu. Števo odvzdal moderovanie Bendymu a on skutočne veselo začal. Naši Maďari chceli zahrať svojim rodičom, ktorí slovensky nevedeli, niekoľko maďarských pesničiek. Problém nastal vtedy, keď sa klavírista a spevák v jednej osobe už nedokázal postaviť od stola. Mal veľkú trému a prehnal to s povzbudením. Už to bolo tak, že maďarská časť nášho programu nebude. Bendy si ale spomenul na Košariská. Kapela zmenila repertoár na notoricky známy a mňa vyzval, aby som niečo zahral na klávesách a zaspieval po maďarsky. Kapela ma samozrejme rada doprevádzala. Tak som vybehol na pódium, tiež som mal už nejakú tú minerálku odpitú a zahrali sme 2-3 pesničky po maďarsky. Klavíristu zatiaľ preberal jeho otec na WC studenou vodou. Najviac som sa bál maturity z ruského jazyka. Preto som v rámci „cudzojazyčného okna“ zaspieval aj niektoré pesničky v ruskom jazyku. Myslím, že to bola Katuša alebo Moldavanka. Niektorí posmelení spolužiaci aj zatancovali niečo v tradičnom ruskom štýle (link TU!). Učiteľka ruského jazyka plakala, ku koncu sa priznala, že si z nás aj cvrkla od smiechu. Na pódium dorazil pôvodný klavírista a všetko pripravené odohrali a zakončili to skutočne veselým maďarským čardášom. Bol teda aj maďarský bašável. Tancovali sme všetci. Rodičia, učitelia, učni aj naše partnerky.

Ako posledné číslo sme spievali pesničku „triedy štvrtej cé“ na slová ktoré napísal Miloš – IV.C. to je klasa (link na pdf). Náš pedagogický zbor jasal, plakal, tlieskal. Program vymyslel Števo a vymyslel ho skutočne dobre. Rovnako dobre nás potom zabával do cca 6:00 ráno ako DJ.

Moja stužková bola tá najlepšia zábava, ktorú som v živote spoluorganizoval. Niečo už síce vymýšľam na svoj pohreb, ale neverím, že to prekonám. 🙂