Prvé vážne rozhodnutie môjho života.

Náčelník a kádrovák DEPA ma postavili pred vážne rozhodnutie. V ruke som mal dve prihlášky a bolo potrebné danú situáciu riešiť tu a teraz. Ej veru, svoju plnoletosť som si predstavoval inak. Stále mi hovorili, keď budeš mať 18-násť, bude všetko inak. V mysli mi hrali myšlienky na sex, drogy a rock&roll, a teraz zrazu také vážne rozhodnutie. Prvé, čo mi napadlo, kto o mne zvestoval týmto súdruhom. Vedeli o mne veľa vecí zo školy aj z praxe, teda niekto im tie informácie posunul. Rád by som toho dobráka poznal.

Keď som prišiel domov, tak som sa spýtal mamy, čo o tom vie. Nevedela nič. Pristúpila k tomu ale pragmaticky. Začala mi hovoriť, kto by sa za mňa mohol zaručiť na prihlášku do strany. Ubezpečila ma, že ručitelia na moju kandidatúru do KSS nebudú problém a budú to zvučné mená, ktoré určite dobre poznajú aj členovia základnej organizácie v DEPE. Od mamy to bolo síce pekné, ale ja som nevedel, či vôbec chcem nejakú prihlášku vypísať. Bolo to ako s mojim hudobným vzdelaním. Hrať som chcel, ale ak by som tam mal stretnúť druhého Kafluka, tak to by som sa radšej stal hudobným analfabetom. Vždy, keď som si nevedel rady, utekal som za otcom. Otec nikoho nezháňal. Tiež o ničom nevedel. Ubezpečil ma ale, že náčelníka DEPA roky pozná a napriek tomu, že je to komunista, je to dobrý človek. „Určite sa dá veriť jeho slovu a keď sľúbil, že so mnou rozbehne tie generálne opravy, tak ich aj rozbehne. Prihlášku na vysokú školu si teda vypíš, uvidíš či budeš mať na to, aby ťa prijali“. Ale otec poznamenal, ale aj keď prijímačky zvládneme, tak do skončenia školy a titulu inžinier je ešte ďaleko. „Tam nemáš čo stratiť“. Čakal som aj podobnú radu na tú druhú prihlášku, a otec mi skutočne aj radu dal.

Povedal: „Ja osobne, ak by to nebolo povinné, tak by som nebol ani člen odborov (ROH), to vieš! Do strany by ma nik nedostal ani párom koní, ale rovnako by ma nedostal ani do kostola. Ale ja nie som ty! Poznám mnoho komunistov, ktorí sú dobrí ľudia a sú moji priatelia, ale poznám aj zlých ľudí, ktorí sú komunistami a s ktorými by som v krčme určite ani borovičku nevypil. Ak chceš dobre pracovať a pomáhať aj druhým, tak ti členstvo v strane veľmi pomôže, ale o tom ti viac povie mama. Prečítaj si niečo o tom, vieš komunista nebol len Lenin. Čítať vieš, tak si niečo naštuduj a rozhodni sa. Ak ostaneš človekom, ktorý ma rád ľudí, budem tvoje rozhodnutie plne akceptovať. S prijímačkami ti pomôžem, s komunistami ti pomôže mama. Všetko má riešenie. Je to už len na tebe. O jedno ťa ale poprosím, nešpekuluj. Ak sa rozhodneš podať prihlášku do KSS, tak ju tam daj z presvedčenia, že je to tvoje osobné a správne rozhodnutie.

Ako čítate, otec mi to jednoduchšie neurobil. Prvýkrát v živote som zamieril do vedeckej knižnice marxizmu-leninizmu aby som si tam vypožičal niečo na prečítanie z histórie komunistov. Prišiel som na to, že okrem Marxa, Engelsa, Lenina či Stalina, bol to aj 毛泽东 (Mao Ce-tung), ale najviac sa mi páčil Fidel Castro a Ernesto „Che“ Guevara. Američania chceli z Kuby urobiť sex rezort pre svojich úchylákov a Fidel to zatrhol. Vyhral nad USA (invázia v Zálive svíň). Pre chlapca, ktorý mal 18 rokov bol Fidel Castro a Ernesto „Che“ Guevara hrdinami a pomohli mi, aby som sa rozhodol. Na mojom rozhodnutí mal podiel aj môj triedny z SOUŽ Košice, ktorý mi (ako predsedovi triedy a neskôr aj predsedovi SZM) dôveroval, a tak nenásilne ma školil na „vedúcu úlohu strany“. Sám som si dokázal, že viem ľudí spájať a spolu s nimi dosahovať stanovené spoločné ciele. 🙂 Ďalším veľmi silným argumentom bol fakt, že absolventi vysokej školy chodili na vojnu len na rok a už neboli v pozícii vojakov, ale čatárov. Urobil som svoje prvé rozhodnutie, ktoré som musel urobiť tu a teraz. Vypísal som prihlášky, mama zohnala ručiteľov a odovzdal som ich tam, kde bolo potrebné, ale bez akýchkoľvek podmienok. Za kandidáta KSS som bol prijatý ešte pred nástupom na VŠ, aby som bol v čase prijatia robotníkom a nekazil tak robotnícky priemer strany (veď čo by to bola za strana robotníkov a roľníkov, keď by tam vstupovali samí pracujúci inteligenti, že?).

Teraz som sa naplno venoval mojej stužkovej, maturite a prijímačkám na VŠ. Tešil som sa na svoje posledné prázdniny a na svoj nový život v Žiline. Veril som, že všetko zvládnem a v Prešove spustím tie najlepšie generálne opravy mašiniek a budeme lepší ako „Železniční opravny Nymburk“. Mal som cieľ a šiel som za ním.

Kto požiadal námestníka a náčelníka DEPA o to, aby mi predložili uvedený návrh dodnes neviem. Niektoré situácie v živote ostanú nevyjasnené. Ale asi takto to má byť, ináč by život celkom stratil svoje čaro. Niečo určite musí ostať nezodpovedané…