Ako som sa stal ligovým džudistom.

Prvá skúška na technickej škole v prvom semestri bola previerka, ktorú viedli „akademici“ z fakulty telesnej výchovy. Už prvé dni semestra nás všetkých pozvali na ihrisko pri internátoch a bez prípravy sme mali absolvovať test. Test pozostával z behania, šplhania na tyči, skoku do diaľky, do výšky a plávania. Všetko sa meralo. Od starších spolužiakov sme vedeli, že limity je dobré splniť, nakoľko ak nie, tak ťa „akademici“ zaradia do predmetu základná telesná výchova a z tohto predmetu sa dá aj prepadnúť. Rozprávali nám hrôzostrašné príbehy ako niektorí telesne menej zdatní prepadali na technickej škole z telocviku aj opakovane. Naozaj to vyvolávalo zimomriavky po tele. Základnú telesnú teda nie, za žiadnu cenu.

Druhým strašiakom okrem základnej telesnej výchovy bolo plávanie. Každý, kto nevedel plávať, bol automaticky zaradený na základný výcvik plávania. Podľa starších spolužiačiek plávanie viedli úchyláci. Ak ste zle plávali, tak sa tomu nedalo vyhnúť, ale do roka bolo potrebné sa z plávania dostať preč, ináč správanie školiteľov plávania malo zlé dôsledky na našu psychiku. Všetci nás odradzovali od „docenta športu“ menom Dlouhý. Na pohľad to bol 50-ročný dobre vyzerajúci dedko, ale podľa mojich informácii to bol úchyl. S dievčatami najradšej plával na suchu a učil ich X-ská a V-čka celkom osobne a kontaktne. Aj mne sa z toho chcelo zvracať, a to proti dobre vyzerajúcim chlapcom nič nemám. Ďakoval som našej sídliskovej Evičke a tej skutočnosti, že som sa vďaka jej ochrane plávať naučil celkom dobre. U mňa základné plávanie nehrozilo. (link TU!) To bolo dobre.

Na listine športov (ktoré sme si mohli vybrať, ak sme splnili limity) bolo mnoho športov. Keď mi „slávnostne“ oznámili, že mám tú možnosť výberu, tak som sa svojím kolísavým krokom vybral k nástenke podporovaných športov na VŠDS. Pred nástenkou stál cca 55-ročný chlap v bielom kimone s čiernym opaskom. Vyhliadol si ma a začal ma búchať. Že sa mu páčim, mám dobre stavanú postavu a pevné kosti. Ďalší úchyl pomyslel som si (link TU!). Nemohol som sa viac spliesť. Tento perfektný človek sa potom pre mňa na 5 rokov stal mojím telovýchovným guru, vzorom. Bol to náš perfektný parťák a tréner džuda. Pod jeho vedením som schudol na 90 kg a bol som 90 kg svalov a kostí. Bez tuku. Tak dobre som sa po telesnej ale aj psychickej stránke už nikdy necítil ako na VŠDS. Mojím športom bolo teda džudo a prebojovali sme sa až do ligy. Aj keď ja som bol vždy len v B tíme, nevadilo mi to. Džudo je filozofia života a táto filozofia života mi potom v budúcnosti veľmi pomohla. Práve džudo ma naučilo, že skúsenosti z prehry sa dajú využiť v budúcnosti na víťazstvo a prehra je len normálny výsledok boja. Ak prijmeš výzvu/boj, tak prijmeš aj prehru. Filozofovať a taktizovať môžeš pred bojom. Ak prijmeš výzvu a ideš do toho, tak potom ukáž to najlepšie, čo si nacvičil a natrénoval. Ak to dokážeš, splnil si svoj cieľ. Aj keď výsledkom môže byť a častokrát aj bude tvoja prehra.

Bol som rád, že som stretol svojho trénera džuda. Pre nás všetkých bol druhým otcom. Pochopenie, že prehra nie je koniec sveta, mi veľmi pomáhalo aj neskôr v mojom podnikaní. V podnikaní som tiež prijal výzvu a mnohokrát som prehral. Stále som vstal a poučil som sa z toho. Preto som úspešný a moji spoločníci mi mnohokrát hovoria, že si nevedia predstaviť prehru, ktorá by ma zlomila. Džudu vďačím za mnoho, aj keď dnes už nie som 90 kg svalov. Kondícia zmizla, ale spôsob rozmýšľania ostal. To je dobre. Základná telesná výchova alebo základný plavecký výcvik by ma to nenaučili. Bol som rád, že som sa už na základnej škole stal dobrým plavcom. Ak by som nebol, tak by ma to v budúcnosti zabrzdilo a nespoznal by som perfektných ľudí.

PS: S nami v posilovni mnohokrát cvičili aj ženy kulturistky. Ak si pozriete kto sa v Žiline v roku 1983 – 1987 venoval kulturistike, aké to boli kočky, tak by ste aj vy robili džudo. Neviem o žiadnom z džudistov, že by tento fantastický šport vymenil napr. za šachy. 🙂