Môj prvý kontakt s mestom Žilina a VŠDS

Môj posledný mesiac prázdnin po skončení strednej školy sa vyvíjal pracovne. Navštívil som svojho „kádrováka“ v DEPE Prešov a oznámil som mu novinu, že budem študentom. Potešilo ho to. Chcel som odovzdať pracovné veci, skrinku a rozlúčiť sa s chlapcami v dielni. Nakoniec mi v DEPE nechali skrinku, všetky pracovné veci a len mi prerušili môj pracovný pomer na čas, ktorý budem potrebovať na štúdium na vysokej škole. S chlapcami som sa ale rozlúčil a naposledy som preliezol plot DEPA a kúpil vínko na konci Budovateľskej.  Čo od „kádrováka“ nebolo pekné bolo to, že mi odobral môj preukaz zamestnanca, ktorý som používal na kúpu režijných lístkov. Zbohom moje výlety do Prahy za 2,- Kčs. Ale niečo musí človek aj obetovať, keď chce byť inžinierom.

Podľa papiera na brigádu som zatelefonoval do Žiliny a dohodol som si nástup. Kúpil som si riadny lístok na vlak a vycestoval do Žiliny. Bola to pre mňa veľká zmena. Ako prvú akciu, ktorú som vo svojom „novom domove“ urobil bolo to, že som si kúpil turistickú mapu mesta. Podľa mapy som sa dostavil na miesto môjho nového bydliska (internáty VŠDS) na najbližších 5 rokov. Privítal ma internát, ktorý všetci volali SILO. Link TU!

Komunisti to mali vymyslené dobre. Brigáda v meste nám umožnila mesto spoznať a zároveň sme za veľmi málo peňazí mestu pomohli. Dostali sme 30 dní na to, aby sme spoznali okolie aj školu. Kde sa čo nachádza a dostali všetko do krvi. Okolo nás v internáte bývali len naši spolužiaci a to zo skupinky, odboru, fakulty. Preto sme na našom poschodí boli všetci „trakčáci “ . Potom ešte elektrikári slaboprúdu a zabezpečenia. Všetci prváci Elektrotechnickej fakulty VŠDS pekne spolu. Začal som hľadať známych z Košíc. Na slaboprúde sa nachádzal Tibor. Ten Tibor, ktorý tiež vyhral zájazd do Juhoslávie. Z Košíc som zaregistroval ešte jedného spolužiaka, ktorý sa ale s nami nezúčastňoval žiadnej akcie ani v Košiciach a aj Žiline chcel hrať svoju vlastnú ligu. Hovorili o ňom, že je múdrejší ako Miloš (čo ale nemôžem potvrdiť a nikdy som tomu neveril, Miloš je jednotka) a nechcel, aby niekto jeho „inteligenta“ spájal s nami „robotníkmi“. Viac spolužiakov z Košíc som nezaevidoval. S Tiborom sme ale nejaké to pivko vypili aj v Žiline.

Najhoršie bolo, že som nezaevidoval ani moju Zuzku z Malaciek. Preč boli moje sny, preč boli moje prechádzky a dlhé rozhovory s milovanou osobou. Zuzku neprijali. To bola tá smutná správa, keď som sa nasťahoval do Žiliny. Prvý „brigádový“ mesiac som sa ale zameral na to, aby som spoznal svojich spolužiakov na izbe, v skupinke, v odbore a na fakulte. Na izbe som býval s Petrom z Ilavy a s Jožkom z Kraľovian. S Jožkom som býval všetky roky štúdia. Buď na dvojke, päťke, alebo trojke izbe. Bývali sme stále spolu. Veľmi sme si rozumeli. Jožko rovnako ako ja sa dostal na školu z učilišťa Istebné a bol vyučený elektrikár a zlievač v Oravských Ferozliatinových Závodoch . Jožko rovnako ako ja bol kandidátom KSS. Aj on vstúpil do strany zo svojho vlastného presvedčenia. Ako zlievač to skutočne k svojmu „kariérnemu“ rastu nepotreboval.

Mesiac zbehol ako voda. Všetky peniaze, ktoré sme zarobili, sme vrazili do kontaktov. Teda do piva, ktoré sme vypili, aby sme tie kontakty získali. Boli sme rozdelení na tretiny. Tretina Čechov, tretina Moravanov a tretina Slovákov. Rodný jazyk ale nik z nás neriešil. Vedeli sme, že sa hlásime na jedinú školu tohto druhu v ČSSR, a teda sme tento stav predpokladali. Maďara sme mali jedného a nikto sa k nemu nehlásil.

Cieľ brigády bol splnený, spoznali sme sa navzájom, spoznali sme internáty, spoznali sme, či môžeme alebo nemôžeme bývať spolu na jednej izbe. Naša izba Andrej, Jožko a Peter nič nemenila. Bývali sme spolu celý prvý rok a bolo nám fajn. Tešili sme sa na zápis a na to ako spoznáme našich asistentov, docentov a profesorov. Boli sme plní očakávaní, ktoré mali byť naplnené. Čakal nás najkrajší čas z nášho života a my sme tento fakt už začali nielen tušiť, ale aj stále jasnejšie vidieť. Takto sme sa s odvahou vrhli na našu prvú prednášku na našej vysokej škole. Vytriezvenie prišlo už v prvý deň prednášok a zo zdroja, ktorý sme nepredpokladali. Ale o tom radšej nový blog. 🙁