Moja Novosadka z rodu Kaššovic z Bošáce

Tento blog by som rád venoval dievčaťu, ktoré ma sprevádza životom od zemiakovej brigády v druhom ročníku VŠDS až dodnes. Jej celé meno je Jana Mária Jarmila rod. Mečiarová. Ja som ju však poznal ako Novosadku z Bošáce z rodu Kaššovic. Prečo? Aj k tomu sa dostaneme. Všetko pekne postupne…

Janka je najstaršie dieťa Emanuela Mečiara z Prievidze a Márie rod. Novosadovej z Bošáce. Janka má troch súrodencov, a to sestru Ivetu a bratov Emanuela a Janka. Všetci žijú v Prievidzi. Otec Janky bol baníkom v bani Cígeľ a jej mamka šila topánky v závode v Prievidzi, ktorý ale patril pod podnik v Partizánskom. Nakoľko rodičia sa rozhodli postaviť si svojpomocne dom v Prievidzi, tak sa malá Janka ocitla vo výchove svojho dedka a babky. Jej dedko Jozef Novosad a babka Mária rod. Kaššovic (viac o bratovi babky TU!) boli ako všetci Kaššovicovci aj počas socializmu praktizujúci katolíci. Jej rodičia žili v presvedčení, že keď bol Jozef a Mária správny pár na výchovu Ježiša Krista, tak bude aj ich Jozef a Mária tá správna dvojica na výchovu ich dcéry Janky.

Po Novosadke som pokukoval už v prvom ročníku, ale márne. Janka sa netajila tým, že má inú predstavu o živote ako ja a užívať si život naplno na VŠDS nemá v úmysle. Hľadá si nie frajera, ale manžela. Halaga ako kandidát KSČ veľmi nezapadal do jej predstavy ideálneho manželstva. Do kostola som nechodil a nedalo sa to u mňa ani očakávať. Naviac som sa počas prvého ročníka stal nulou na meradle našich dievčat (Janky a Alenky), t.j. boli chlapci horší odo mňa, potom ja ako nula (ktorého tiež ešte nebrať) a chlapci v kladnej manželskej množine, t.j. chlapci vhodní na manželstvo a veci s tým súvisiace.

Po prvom ročníku sme cez prázdniny nastúpili na brigády, ktoré sme si vybavili cez SZM na oddelení študentského servisu. Brigáda bola nepovinná, ale nepovinné bolo aj pridelenie ubytovania na internáte. A ako sa hovorilo, jak Vy k mi, tak mi k Vy, tak v zmysle tohto pravdivého porekadla nezúčastniť sa dobrovoľnej brigády znamenalo nepridelenie internátu na ďalší rok. Preto sme si všetci a celkom dobrovoľne vybavili brigádu. Ja, Jožko a Peter, ale aj mnohí ostatní sme zamierili do Brna, kde sme pracovali v závode Zetor. O našej brigáde v Brne určite ešte napíšem blog. Spoznali sme tam okrem ťažkej práce aj Moravskú pivnú kultúru a tá sa nám na dlhé roky veľmi zapáčila. Janka, nakoľko nemala fyziku, zamierila niekde na Slovensko, konkrétne upratovala bytovky v Liptovskom Mikuláši a bývala v krásnej Demänovskej doline, kde sa jej fyzika učila jedna radosť. 🙂

Školský rok začal tradične. Zemiaková brigáda na Oravskom družstve (link TU!). Janku zapísali, aj keď nemala fyziku. Mala ale vyjadrenie dekana, že súhlasí s dekanským termínom. Ak by ten neurobila, tak by opakovala prvý ročník. Situácia nemilá a Janka teda prišla na Oravu emočne oslabená. Významným znakom citových stavov emočného oslabenia je ich časové ohraničenie. Vedel som, že keď Janka urobí fyziku, tak sa jej pohľad na svet vráti do jej katolíckeho normálu a z frajerovania nebude nič. Preto som si povedal: „Teraz, alebo nikdy!“ V živote stále nastanú komplikácie. Emočné oslabenie si všimol aj náš „sexuálny predátor“ Maroš. Moje jediné šťastie bolo, že Maroš bol hlboko v zápornej manželskej množine. S chlapcami som sa dohodol, že v autobuse stiahnu Alenku k sebe, čím ostane pri Janke prázdne miesto (hlavne Milan a Vlastík na tom aktívne pracovali) a ja si pravidelne sadnem k mojej frajerke a slovo dá slovo… proste bola to tutovka. Keby nie Maroš…

Maroš sa začal aktívne domáhať pozornosti. Nemal som chuť strácať čas s niekým, kto nemá šancu, ale berie ju mne. Ako som bol naučený ešte z tmavej pivnice, tak som konal. Priamo a otvorene! Oslovil som Maroša, že čo on lúzer a citový stroskotanec (неудачник) sa točí okolo mojej frajerky. Maroš nechápal. Pýcha predchádza pád. Navrhol mi, že sa so mnou staví. On vycúva a dá mi priestor. Mal za to, že mi to nepomôže, nakoľko komunista Halaga u katolíčky Mečiarovej nemá šancu. Túto stávku som rád prijal. 🙂 Nemohol som prehrať! Maroš totiž nevedel, že sa nezaujíma o Mečiarku, ale Novosadku (a to je „sakra“ rozdiel) a že sa o ňu nezaujíma žiadny Džugašvili, ale Ernesto „Che“ Guevara, básnik, hudobník a umelec v jednej, a to mojej osobe. Po zemiakovej brigáde Janka dala dekanský termín na fyziku a ostala moja frajerka. Maroš, ako vždy, utrel hubu naprázdno.